Náš "voľnejší deň" teda pokračoval k ruinám, kedysi pomerne strategického a významného prístavu, k Ostii Antice.
Trošku usmoklené počasie nás nemohlo odradiť od zámeru vidieť ruiny tohto mestečka, ktoré sa stalo akymsi letoviskom a miestom odpočinku slávnych v antickom Ríme. Vstupujeme do mesta časťou, ktorá zrejme kedysi tvorila okraj mesta, teda cez nekropolu, kde sa nachádzali okrem krýpt aj miestnosti na spaľovanie a ukladanie úrn, pomerne rozsiahla časť mesta to musela byť. Obdivujeme pomerne zachovalé murivo a čím viac postupujeme po mesta, tým viac nás toho mesto fascinuje svojou pomerne slušnou zachovalosťou. Prechádzame ulicami, ktoré boli kedysi plné obchodíkov a veľkých trhov, môžeme vojsť a nadýchnuť sa časov, ktoré síce odišli, ale pri troške fantázie dokážeme v nich "nakupovať " a vidieť vznešených zákazníkov v tórach a krásnych šatách. Preskúmavame dokonca aj podzemnú časť mesta a len strach a netopiere nám nedovolia v tom pokračovať. V Cézarových kúpeľoch je krásne zachovaná časť pôvodnej mozaiky a dokonca ju rekonštruujú, čo poteší nejedno oko obdivovateľa. Súkromné priestory samotného cisára sú rozmerné a dávajú nám tušiť ich pôvodnú nádheru.
A tu už si uvedomujeme, že nás začínaju poriadne pobolievať nohy a keď vidíme koľko bulvárov nás ešte čaká, tak si s potešením sadáme do hľadiska amfiteátru.
Vyzerá to, akoby sa tu ani nikdy neprestalo hrať. Celá atmosféra antického mesta je úžasná a nasiaknutá zašlou pýchou svojej doby. Každý kameň, každý kúsok mramoru akoby vravel : "pozri sa, bol som tu dávno pred všetkým, v tej slávnej dobe...bol som tu a som.."
Nanovo vztýčené stĺpy svetýň tu stoja s nesmiernou hrdosťou a hoci sú to veci neživé, akoby aj oni boli pyšné na to, čím kedysi boli. Je to možno smiešne, že takto píšem o neživých veciach, ale takto nejak som sa tam cítila. Ako Alenka v ríši divov.
Čas však bol neúprosný aj k tejto nádhere a my už vidíme len zlomok toho, čo bolo kedysi tak hrdé a antickým svetom obdivované. S úžasom pozeráme na plán mesta a nechce sa nám veriť, že je tak rozsiahle.
Ak by sme chceli pokračovať v obhliadke, strávili by sme tu ešte pomerne značnú časť dňa a to sa nám veru nedalo, nakoľko priateľovi vypovedali službu topánky a plus k tomu všetkým nám postupne nohy. Únava si vyberala svoju daň a tak sme toho krásne mesto opúšťali s nádejou, že sa sem snáď ešte vrátime a pozrieme podrobnejšie. Určite za to bude stáť.
A takmer by som zabudla vás pripraviť na ďalší deň...
Je jasné, že kto bol v Ríme a nenavštívil Vatikán, tak akoby tam ani nebol. A to ani nemusí byť kresťanom, pretože tento maličký štát v meste je koncetrovaná krása, bohatstvo, okázalosť ale aj pýcha a nadutosť celých dlhých vekov, ktoré nám predkladala a dodnes predkladá. Takže dúfam, že sa tešíte na prehliadku najbohatšieho miesta na svete.
Pokračovanie.