Spoznali sa kdesi v školských laviciach, ale už vtedy mali divný pocit, že je to dávno pred tým priateľstvo asi z iného sveta. Znie to možno smiešne, no mnoho vecí si ani nemuseli vravieť a vedeli, čo si ten druhý myslí. Ideálne priateľstvo. Keby nešlo o chlapca a dievča. Ich spoločné hrádky kdesi na potoku skončili v puberte a oni akoby tajili, že sa stále kamošia. Chlapec sa zaradil do chalanského kolektívu a dievča medzi dievčatá. No vždy, keď mohli, zase len boli spolu a robili bláznivé veci, šplhali po múroch a kradli čerešne zo susedných záhrad. Veľa sa smiali a vždy si vymýšľali nejaké darčeky jeden pre druhého. Prečo? Takto nejak to cítili a tešili sa z radosti toho druhého.
Chlapec mal veľké ambície, čo sa týka budúcnosti a snažil sa čo najviac venovať štúdiu. Dievča bolo skôr tou ezoterickejšou časťou ich polovice....ano, polovice. Tvorili akoby harmonizujúcu dvojicu, ktorá pre každého z ich okolia znamenala..."títo dvaja k sebe patria.." hej, možno to tak všetci videli, ale oni sa len smiali.
Cesty sa im trochu rozdelili, keď prešli na stredné školy. Chlapec sa zamiloval do svojej spolužiačky a chodil k svojej kamarátke z detstva po rady, ako sa správať. Dievča to vždy trochu zamrzelo, že už je na druhej koľaji, ale taký býva život a nechcela kaziť šťastie svojmu priateľovi. Písali spolu tajné listy, vymýšťala mu básničky pre tú novú slečnu a radila, čo jej má poslať, aby ju zaujal. A zaujal. Začali spolu chodiť. Vždy sa však šiel podeliť o svoje zážitky a radosti k svojej priateľke z detstva a ona s ním tú radosť zdieľala. Hoci v jej vnútri tak trochu niečo plakalo, snažila sa to v sebe potlačiť. Bola predsa žena a aj keď mladunká a citlivá, musela ostať silnou.
Po čase sa chlapec so svojou spolužiačkou škaredo pohádal, čo vyústilo do rozchodu. Zase prišiel k svojej kamarátke a vyžaloval svoje strasti na jej plecia. Utešovala ho a robila všetko pre jeho duševné obrodenie a vrátenie úsmevu na jeho tvár. Vedela ako na neho a tak ho vláčila po rôznych akciách a výletoch. Bol jej za jej čas nesmierne vďačný. A znovu sa v jeho živote objavila nová láska, taká diskotéková. Kamarátka ho pred takou varovala, že mu to môže zlomiť srdce, ale nedal sa, že to zvládne a bude to pekné. Varovanie sa naplnilo a dievčinka dala ostré kopačky. A zase depresívne dni u starej dobrej kamarátky. Zvládli to. Sú predsa priatelia.
Blížili sa maturity a oni sa sústredili len na učenie. Učili sa spolu denne dlho do noci. Ona cítila, že o nemu cíti niečo viac, ale nedala to na sebe poznať. Cítila, že ešte neprišiel jej čas a nechcela pokaziť ich pekné priateľstvo. Prezerávala si ho spoza kníha, ako sa pred ňou učí, a aký to je už krásny chlap.
Zmaturovali.
A nastali prípravy na vysoké školy. Vzali oboch tam, kde obaja chceli. On na právnickú fakultu a ona na filozofiu. V jednom meste a tak zase mohli byť spolu. Veľmi ich to potešilo a napokon si našli aj spoločný privát. Život sa im zase posunul do iného sveta a okrem učenia si obaja užívali život vysokoškolákov. On zase začal "loviť" a aj ulovil krásku z medicíny. Rozumné, dlhonohé dievča zaujalo aj jeho kamarátku z detstva. Bola moc krásna, sebavedomá a vôbec nebola nejak namyslená, ako takéto zvyknú často byť. Chodievala často na ich privát a všetci si dobre rozumeli. Čas plynul a na jednej prednáške sa aj ona zoznámila s chlapcom, ktorý z nej nespúšťal oči. Bolo jej to smiešne, ale zároveň jej to veľmi lichotilo. Aspoň sa necítila sama, keď jej kamarát trávil všetok čas so svojou medičkou.
Život sa posunul ďalej a všetci skončili školy. Očakávalo sa, že sa aj usadia a začnú spolu žiť. Mladý právnik a novopečená medička, to znie veľmi dobre a reprezentatívne. Nastalo chaotické obdobie zoznamovania sa s rodičmi s oboch strán. Upozornili všetkých, že neplánujú sa vziať hneď, že chcú si najskôr vytvoriť stabilnú budúcnosť, popracujú na kariére.
A kamarátka? So svojim "uctievačom" dostali obaja štipendium v zahraničí a mohli dva roky pobudnúť a publikovať svoje práce. Tak šli, hoci ju veľmi bolelo, že musí opustiť svoj svet, v ktorom necháva aj svojho priateľa z detstva. No život je taký, dá šancu a tebe na výber. Tak šla. Písavali si a vovali cez internet a aj keď to nebolo často, aspoň nejaký kontakt.
Ale zrazu sa prestal ozývať. Keď volala, len pár sekúnd jej dal a ospravedlňoval sa, že nemá čas. Že má veľa práce a nestíha...veď právnik. Tak to neriešila a nechala tak.
Potom jej za pár mesiacov prišlo oznámenie, že sa žení. Bez pozvánky, len oznámenie. To zabolelo. Poplakala si a bolelo to viac,ako keď niekto zomrie. No aj to sa stáva, A bol tu jej priateľ, ktorý ju zbožňoval. Predĺžili si pobyt, proste sa nechcela vrátiť a rozorvať svoje rany v sebe. Napokon ostali v zahraničí pracovať nastálo.
Žili spolu a po čase prišlo aj dieťa. To ju veľmi zmenilo. Už takmer nemyslela na svojho priateľa z detstva a ak aj, tak mu v duchu priala, aby bol šťastný tak, ako je teraz ona. Život sa lial ako rieka. Nik nevie, v ktorej časti tejto rieky nečíha nejaký zradný spád, či skala. A nič nie je v živote zadarmo. Ani šťastie.
Rozhodli sa navštíviť po rokoch svoju rodnú krajinu aj so svojou, už desaťročnou dcérkou. Doma ich čakalo velikánske prekvapenie v podobe hostiny a návštevy takmer všetkých starých známych a príbuzdných. Všetci vedeli, že sa im v zahraničí veľmi darí a že sú úspešní autori mnohých publikácií. Ona hľadala medzi známimi aj svojho kamaráta, ale neprišiel.
Matka zbadala jej skúmavý pohľad a pokrčila plecami. Neozval sa. Žijú aj s manželkou v hlavnom meste a sú tiež úspešní. či šťastní, to sa dá polemizovať. Jeho občas vidno v televízii, ako úspešného advokáta v rôznych známych kauzách. A ona? Bohvie. Vraj pije. Nemôžu mať deti. Tak si svoj žiaľ zalieva alkoholom a chlapmi. Aj to sa stáva. Smutný príbeh, pokrčila plecami mama a odišla medzi hostí.
Život nám občas do cesty postaví prekážky, ktoré sa nedajú oboplávať, a ani preskočiť...musíme do nich nabúrať, aby sme sa spamätali, doplávali do bezpečia brehu a začali nanovo. Alebo nie?
Vrátili sa domov, ktorý bol teraz pre nich v zahraničí. Dohodli sa však, že rodnú zem navštívia častejšie, už predsa nie sú ich rodičia najmladší. Ak sa cítime najšťastnejší na svete, príde okamih a ten nás vyvedie z omylu...život nie je len o pekných a úspešných. Partner mal haváriu. Veľmi škaredú. Upadol do kómy a už sa z nej neprebral. Plakala celé noci pri ňom a prosila boha, nech urobí zázrak...nestihli sa ani vziať...a chceli, kvôli dcérke...po dlhých týždňoch ho odpojili....nechcela ho nechať v cudzom svete a tak si vybavila všetko, aby mohla jeho telo pochovať doma, v rodnej zemi.
Na pohrebe bolo tisíce cuzích ľudí a ona ani nevnímala ich podania a kondolencie...nevidela ani svojho priateľa z detstva, ako jej podáva ruku...držala svoju dcérku a cez slzy nevidela nič. Už chcela byť u rodičov.
Rozhodla sa vrátiť nastálo domov. Niečo si tu nájde, snáď sa uplatní aj tu. Našli si nový byt, zariadili nový život v hlavnom meste....dni šli a život skúsil ďalší ťah... havária. Ako sa ten osud opakuje...tentoraz dcérka....opitá vodička ju prešla na prechode.
Dievčatko prežilo, no ostali jej následky...jedna nožička je kratšia a ona kríva. Dala opitú vodičku na súd.
Hej, dobre tušia tí, ktorí v tejto časti príbehu očakávajú, že ňou bola naša "úspešná" medička, manželka právnika a priateľa z detstva nešťastnej matky. Karty sú rozdané a súdne pojednávanie všetkých prekvapí. Keď sa všetci takto spolu vidia, zrazu sa spomienky vracajú do minulosti. On, priateľ z detstva sedí na opačnej strane ich životov, hneď za svojou manželkou a nespúšťa oči zo svojej priateľky z detstva. V duchu ďakuje, že ako manžel obžalovanej nesmie ju obhajovať...nedokázal by sa postaviť proti svojej kamarátke...v hlave sa mu premieta celý život naspäť....takmer by plakal nad ním...
Celý život hľadal lásku a pritom ju mal stále pri sebe...celý život s ním zdieľala jeho starosti, radosti a on to nevidel...ona mu vždy vrátila úsmev na tvár, ona mu rozptýlila smutné myšlienky, keď bolo treba, ona bola tou, čo v noci zodvihla telefón a počúvala jeho výlely a smrkania do vankúšov, nikdy mu nepovedala nemôžem, nemám čas...spýtala sa len kedy a kde....a ja prídem, veď sme priatelia...
Sme priatelia...až teraz otvoril oči, aby to vidiel lepšie...ona ho vždy ľúbila a on...on to nevidel...
čo bolo ďalej? Neviem, život pokračuje...ja nie som tvorcom života, len rozprávam príbehy....a ľudia si ich často ukončujú sami...