reklama

Kamarát do dažďa.

Niekedy nevidíme, že to, čo nás robí celistvými a úplnými máme rovno pred nosom....veľa filmov bolo natočených s touto tematikou a so šťastným koncom...ale život ich píše často celkom inak...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Spoznali sa kdesi v školských laviciach, ale už vtedy mali divný pocit, že je to dávno pred tým priateľstvo asi z iného sveta. Znie to možno smiešne, no mnoho vecí si ani nemuseli vravieť a vedeli, čo si ten druhý myslí. Ideálne priateľstvo. Keby nešlo o chlapca a dievča. Ich spoločné hrádky kdesi na potoku skončili v puberte a oni akoby tajili, že sa stále kamošia. Chlapec sa zaradil do chalanského kolektívu a dievča medzi dievčatá. No vždy, keď mohli, zase len boli spolu a robili bláznivé veci, šplhali po múroch a kradli čerešne zo susedných záhrad. Veľa sa smiali a vždy si vymýšľali nejaké darčeky jeden pre druhého. Prečo? Takto nejak to cítili a tešili sa z radosti toho druhého.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Chlapec mal veľké ambície, čo sa týka budúcnosti a snažil sa čo najviac venovať štúdiu. Dievča bolo skôr tou ezoterickejšou časťou ich polovice....ano, polovice. Tvorili akoby harmonizujúcu dvojicu, ktorá pre každého z ich okolia znamenala..."títo dvaja k sebe patria.." hej, možno to tak všetci videli, ale oni sa len smiali.

Cesty sa im trochu rozdelili, keď prešli na stredné školy. Chlapec sa zamiloval do svojej spolužiačky a chodil k svojej kamarátke z detstva po rady, ako sa správať. Dievča to vždy trochu zamrzelo, že už je na druhej koľaji, ale taký býva život a nechcela kaziť šťastie svojmu priateľovi. Písali spolu tajné listy, vymýšťala mu básničky pre tú novú slečnu a radila, čo jej má poslať, aby ju zaujal. A zaujal. Začali spolu chodiť. Vždy sa však šiel podeliť o svoje zážitky a radosti k svojej priateľke z detstva a ona s ním tú radosť zdieľala. Hoci v jej vnútri tak trochu niečo plakalo, snažila sa to v sebe potlačiť. Bola predsa žena a aj keď mladunká a citlivá, musela ostať silnou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po čase sa chlapec so svojou spolužiačkou škaredo pohádal, čo vyústilo do rozchodu. Zase prišiel k svojej kamarátke a vyžaloval svoje strasti na jej plecia. Utešovala ho a robila všetko pre jeho duševné obrodenie a vrátenie úsmevu na jeho tvár. Vedela ako na neho a tak ho vláčila po rôznych akciách a výletoch. Bol jej za jej čas nesmierne vďačný. A znovu sa v jeho živote objavila nová láska, taká diskotéková. Kamarátka ho pred takou varovala, že mu to môže zlomiť srdce, ale nedal sa, že to zvládne a bude to pekné. Varovanie sa naplnilo a dievčinka dala ostré kopačky. A zase depresívne dni u starej dobrej kamarátky. Zvládli to. Sú predsa priatelia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Blížili sa maturity a oni sa sústredili len na učenie. Učili sa spolu denne dlho do noci. Ona cítila, že o nemu cíti niečo viac, ale nedala to na sebe poznať. Cítila, že ešte neprišiel jej čas a nechcela pokaziť ich pekné priateľstvo. Prezerávala si ho spoza kníha, ako sa pred ňou učí, a aký to je už krásny chlap.

Zmaturovali.

A nastali prípravy na vysoké školy. Vzali oboch tam, kde obaja chceli. On na právnickú fakultu a ona na filozofiu. V jednom meste a tak zase mohli byť spolu. Veľmi ich to potešilo a napokon si našli aj spoločný privát. Život sa im zase posunul do iného sveta a okrem učenia si obaja užívali život vysokoškolákov. On zase začal "loviť" a aj ulovil krásku z medicíny. Rozumné, dlhonohé dievča zaujalo aj jeho kamarátku z detstva. Bola moc krásna, sebavedomá a vôbec nebola nejak namyslená, ako takéto zvyknú často byť. Chodievala často na ich privát a všetci si dobre rozumeli. Čas plynul a na jednej prednáške sa aj ona zoznámila s chlapcom, ktorý z nej nespúšťal oči. Bolo jej to smiešne, ale zároveň jej to veľmi lichotilo. Aspoň sa necítila sama, keď jej kamarát trávil všetok čas so svojou medičkou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Život sa posunul ďalej a všetci skončili školy. Očakávalo sa, že sa aj usadia a začnú spolu žiť. Mladý právnik a novopečená medička, to znie veľmi dobre a reprezentatívne. Nastalo chaotické obdobie zoznamovania sa s rodičmi s oboch strán. Upozornili všetkých, že neplánujú sa vziať hneď, že chcú si najskôr vytvoriť stabilnú budúcnosť, popracujú na kariére.

A kamarátka? So svojim "uctievačom" dostali obaja štipendium v zahraničí a mohli dva roky pobudnúť a publikovať svoje práce. Tak šli, hoci ju veľmi bolelo, že musí opustiť svoj svet, v ktorom necháva aj svojho priateľa z detstva. No život je taký, dá šancu a tebe na výber. Tak šla. Písavali si a vovali cez internet a aj keď to nebolo často, aspoň nejaký kontakt.

Ale zrazu sa prestal ozývať. Keď volala, len pár sekúnd jej dal a ospravedlňoval sa, že nemá čas. Že má veľa práce a nestíha...veď právnik. Tak to neriešila a nechala tak.

Potom jej za pár mesiacov prišlo oznámenie, že sa žení. Bez pozvánky, len oznámenie. To zabolelo. Poplakala si a bolelo to viac,ako keď niekto zomrie. No aj to sa stáva, A bol tu jej priateľ, ktorý ju zbožňoval. Predĺžili si pobyt, proste sa nechcela vrátiť a rozorvať svoje rany v sebe. Napokon ostali v zahraničí pracovať nastálo.

Žili spolu a po čase prišlo aj dieťa. To ju veľmi zmenilo. Už takmer nemyslela na svojho priateľa z detstva a ak aj, tak mu v duchu priala, aby bol šťastný tak, ako je teraz ona. Život sa lial ako rieka. Nik nevie, v ktorej časti tejto rieky nečíha nejaký zradný spád, či skala. A nič nie je v živote zadarmo. Ani šťastie.

Rozhodli sa navštíviť po rokoch svoju rodnú krajinu aj so svojou, už desaťročnou dcérkou. Doma ich čakalo velikánske prekvapenie v podobe hostiny a návštevy takmer všetkých starých známych a príbuzdných. Všetci vedeli, že sa im v zahraničí veľmi darí a že sú úspešní autori mnohých publikácií. Ona hľadala medzi známimi aj svojho kamaráta, ale neprišiel.

Matka zbadala jej skúmavý pohľad a pokrčila plecami. Neozval sa. Žijú aj s manželkou v hlavnom meste a sú tiež úspešní. či šťastní, to sa dá polemizovať. Jeho občas vidno v televízii, ako úspešného advokáta v rôznych známych kauzách. A ona? Bohvie. Vraj pije. Nemôžu mať deti. Tak si svoj žiaľ zalieva alkoholom a chlapmi. Aj to sa stáva. Smutný príbeh, pokrčila plecami mama a odišla medzi hostí.

Život nám občas do cesty postaví prekážky, ktoré sa nedajú oboplávať, a ani preskočiť...musíme do nich nabúrať, aby sme sa spamätali, doplávali do bezpečia brehu a začali nanovo. Alebo nie?

Vrátili sa domov, ktorý bol teraz pre nich v zahraničí. Dohodli sa však, že rodnú zem navštívia častejšie, už predsa nie sú ich rodičia najmladší. Ak sa cítime najšťastnejší na svete, príde okamih a ten nás vyvedie z omylu...život nie je len o pekných a úspešných. Partner mal haváriu. Veľmi škaredú. Upadol do kómy a už sa z nej neprebral. Plakala celé noci pri ňom a prosila boha, nech urobí zázrak...nestihli sa ani vziať...a chceli, kvôli dcérke...po dlhých týždňoch ho odpojili....nechcela ho nechať v cudzom svete a tak si vybavila všetko, aby mohla jeho telo pochovať doma, v rodnej zemi.

Na pohrebe bolo tisíce cuzích ľudí a ona ani nevnímala ich podania a kondolencie...nevidela ani svojho priateľa z detstva, ako jej podáva ruku...držala svoju dcérku a cez slzy nevidela nič. Už chcela byť u rodičov.

Rozhodla sa vrátiť nastálo domov. Niečo si tu nájde, snáď sa uplatní aj tu. Našli si nový byt, zariadili nový život v hlavnom meste....dni šli a život skúsil ďalší ťah... havária. Ako sa ten osud opakuje...tentoraz dcérka....opitá vodička ju prešla na prechode.

Dievčatko prežilo, no ostali jej následky...jedna nožička je kratšia a ona kríva. Dala opitú vodičku na súd.

Hej, dobre tušia tí, ktorí v tejto časti príbehu očakávajú, že ňou bola naša "úspešná" medička, manželka právnika a priateľa z detstva nešťastnej matky. Karty sú rozdané a súdne pojednávanie všetkých prekvapí. Keď sa všetci takto spolu vidia, zrazu sa spomienky vracajú do minulosti. On, priateľ z detstva sedí na opačnej strane ich životov, hneď za svojou manželkou a nespúšťa oči zo svojej priateľky z detstva. V duchu ďakuje, že ako manžel obžalovanej nesmie ju obhajovať...nedokázal by sa postaviť proti svojej kamarátke...v hlave sa mu premieta celý život naspäť....takmer by plakal nad ním...

Celý život hľadal lásku a pritom ju mal stále pri sebe...celý život s ním zdieľala jeho starosti, radosti a on to nevidel...ona mu vždy vrátila úsmev na tvár, ona mu rozptýlila smutné myšlienky, keď bolo treba, ona bola tou, čo v noci zodvihla telefón a počúvala jeho výlely a smrkania do vankúšov, nikdy mu nepovedala nemôžem, nemám čas...spýtala sa len kedy a kde....a ja prídem, veď sme priatelia...

Sme priatelia...až teraz otvoril oči, aby to vidiel lepšie...ona ho vždy ľúbila a on...on to nevidel...

čo bolo ďalej? Neviem, život pokračuje...ja nie som tvorcom života, len rozprávam príbehy....a ľudia si ich často ukončujú sami...

Alena Knoblochová

Alena Knoblochová

Bloger 
  • Počet článkov:  89
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Dospelá žena s dušou dieťaťa, ktorá nechce nejak dospieť...som paňou svojho času a na jeho zastavenie nepotrebujem ani dym z cigariet... ak zachytím volanie o pomoc, neviem povedať nie. Zbožňujem spln mesiaca a sny..moje, tvoje vaše...všetky.. Zoznam autorových rubrík:  PozberanéTak určitéééSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu