Osud a sny

Autor: Alena Knoblochová | 16.1.2012 o 21:30 | (upravené 16.1.2012 o 22:01) Karma článku: 2,98 | Prečítané:  465x

Sny sú nielen na to, aby sme po čase strácali nádej...sny sú našimi želaniami...tak pevne stisni svoje oči a sni!!! Osud ti dá, čo musí dať.

Boli kamaráti. Celé dni sa vedeli spolu smiať na všetkom možnom aj nemožnom. Rozoberali budúcnosť, ktorú jeden z nich ešte riadne nezačal a ten druhý ju už s úspechom pokazil. Ale nerobili z toho vedu. Nejak bude, hlavne, že sa veci dajú opraviť. Riešili svoje vzťahy, sťažovali sa na svoje lásky, tešili sa z nich a tiež jeden druhého upokojovali, keď bolo zle. Ak sklamal niekto z partnerov, dokázali sa jeden druhému prispôsobiť a nahradiť veselosťou trpkosť sklamania.

Po čase si uvedomili, že niektoré ich dotyky už nepatria do kategórie kamošských. Uff, to dalo zabrať srdiečkam. V hlavách nastávala dilema. Ako ďalej? Čo bude???
Zrazu tajili jeden pred druhým oheň v srdci, keď zbadali jeden druhého. Zaľúbenie prišlo akosi automaticky. Nik nechcel pokaziť priateľstvo, ale nik nechcel uhasiť rozdúchajúcu lásku....prišlo to nejak samo a prvá pusa na malej sedačke v kaviarni. Tak dobre sa poznali, že nepotrebovali veľa slov....nejak im stačil kúsok sveta a večnosť jeden pre druhého. krásne chvíle, okamihy, ktoré si ukrývali v srdciach, v očiach, dlaniach. Akoby zameškali čas, ktorý mali v kamarátstve inak vyplnený....krásne roky plné až gýčovytej lásky...

No zrazu prišiel deň, kedy jeden z nich preľakol sa rána a pohľadu do budúcnosti....akoby zrazu niekto stiahol závoj z jeho očí a on sa videl v otupenom kruhu stereotypu všedných dní...po boku spiacej osoby...chceli sme toto? Chceme toto?? Toto je naša budúcnosť....tieň nahého tela tíško opustil spiacu krajinu aj s milujúcou osobou...ten strach bol mocnejší ako všetko, čo k nej cítil...na lístku načarbané "odpusť, musel som"...

A život si hral svoju šachovú partiu a nechcel nikomu dovoliť mat. Šiel si svojimi krokmi, rokmi, ďalej, hlbšie do budúcnosti a nemyslel na ľudské utrpenie, čo ostávalo nedopovedané v očiach. Bojí sa vrátiť svoj pohľad na minulosť, prešla si bolesť prítomnosti a nedúfala v budúcnosť. Je jedno ako život rozhodil karty...ich životy sa istým dňom rozdelili...bolesť však nájde liek niekde v čase a rany zahojí...jazvy však ostanú...

A osud spriada svoje siete, a stavia cestu tak, ako musí, musí dať to, čo je mu určené a po rokoch spojí životy dvoch stratených duší....ulica nájde ich kroky a spojí ich pohľady...zvláštne, ako sa po tých rokoch ľudia menia-nemenia. "Si stále krásna...." "si stále rovnako milý"...čo život? Ako šiel?? Nik nemá odvahu spomenúť minulosť...drží sa zubami - nechtami tu a teraz....."Nevyšlo mi to, život je občas pes...rozviedol som sa...niektoré veci nejdú spolu dokopy...a ženy, ste tak zvláštne....rozdielne a zároveň rovnaké.....ty?"

"Fajn, nie som sama...mám deti...psa a takmer svoj život..." Počkaj! Ešte neodchádzaj...chcem, môžem...potrebujem tvoj pohľad, úsmev...nevravia pery, iba oči...a ruky...dotkli sa...jemne tíško, ako pred rokmi...len teraz trochu poznačené životom...hľadia si na ne a nik nechce ukončiť túto chvíľu...nik nechce narušiť okamih, ktorý trvá dve večnosti...obe oči prosia...zastav čas...prosím..

..a čas zastavil...kvôli ním...kvôli všetkému, čo im zostal dlžný....sny sú na to , aby sme ich snívali....a čo bude ďalej?

Nech každý sám v sebe dokončí môj príbeh...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Najskôr partneri, potom nepriatelia na život a na smrť. Príbeh Sýkorovej vraždy

Zlikvidovať mafiána Miroslava Sýkoru mala podľa kľúčového svedka záujem aj Slovenská informačná služba.

PLUS

Zločin po slovensky: Ako zomrela Mária?

Temný zločin zo 60. rokov ožíva vďaka novinárovi Jánovi Čomajovi.

DOMOV

Kotlebovcom po zrušení môžu siahnuť na majetok, pozrite sa na aký

Po vstupe do župy sa im začalo dariť.


Už ste čítali?