"Spíš?" prehadzovala sa na posteli.
"Už nie..." ospalo odpovedá matka. Niečo zrejme chce povedať, keď ju oslovila, inak by čušala ticho nespiaca aj do rána. "Chceš sa rozprávať?" pýtala sa zo zatvorenými očami matka. Ona je chvíľku ticho. Nevie vlastne, či chce niečo hovoriť, ale jej mladé nepokojné srdce ano.
"Mami, prečo ste všetci nahnevaní na Leu?" vyhŕkla zo seba tému, o ktorej sa v rodine nevravelo.
"Opustila svojho muža a dcéru pre druhého!!!" odvrkla matka a chcela tak zavŕšiť celú tému, ktorá sa ani nezačala. Ona sa však nedala len tak odbiť. Nebola už malé dievčatko a videla veľa vecí, ktoré si vedela vysvetliť po svojom. Videla občasné excesy Zdena, Leinho manžela, to, aký bol neskrotný, keď sa opil, ako sa správal šialene na rôznych spoločných oslavách. Ako sme ho raz museli nahého naháňať po humnách. Bol podivín.
"Mami, ale Zdeno bol podivný."
"Čo ty o tom môžeš vedieť!!!" odvrkla matka podráždene. "Lea nemala opustiť muža v žiadnom prípade. Prisahala mu predsa vernosť v dobrom aj v zlom!!! A opustila svoju dcéru!! Pre cudzieho chlapa!"
"Ale mami, veď Leina dcéra je už dospelá. Timka má predsa dvadsať rokov. Sama sa rozhodla, aký postoj k svojej mame zachová." nedala sa ona.
"No ty si zrazu nejaká premúdrelá. Timka odsudzuje svoju matku! Viem to. Vravela to Milka. Leina matka." Si snáď nemyslíš, že si niečo také vymyslela." už začal matku tento rozhovor hnevať. Jej kresťanské presvedčenie takéto reči nemohlo zniesť.
"Mami?" zase začala ona. "A čo ak Lea miluje tohto druhého muža viac ako Zdena? To sa nemohlo stať? Možno už dlho bola nahnevaná na Zdena a tak si našla toho druhého. A teraz je s ním šťastná." blažene ukončila svoj názor ona. Matka mlčala. Toto je proti srsti názor na ňu. Možno má dievča pravdu, ale takto sa predsa nesmie žiť.
"Možno ho miluje, ale nemala opúšťať muža, ktorého si vzala a má s ním dieťa. To sa nepatrí. Timka sa s ňou teraz nestretáva a hnevá sa na ňu."
"Možno to Timka ešte nechce pochopiť, že jej mamina je teraz šťastnejšia, ako bola s jej ocom. Timka má rada svojho otca, možno to bude preto." mudrovala zase ona.
"Už to nechajme! Je to Lein život. A spi!!!" chcela zakončiť nikam nevedúci rozhovor matka.
"Mami, a ty sa na Leu hneváš??? Si predsa jej krná mama..." nedala sa odbiť ona.
"Hej, nahnevala ma a sklamala." vzdychla si matka.
"Ale odpustíš jej to, však? Učila si ma, že svojim blízkym treba odpúšťať...." dostala do úzkych svojimi slovami matku ona. Dievča má pravdu, ale bije sa vo mne aj tá skutočnosť, že Lea žije v hriechu. Uvažovala matka. Čo len bude.....
O pár rokov neskôr....
"Nika spíš?" prehadzovala sa ona v posteli.
"No už nie, keďže si ma dokonale prebrala!" odvrkla ostrejším tónom mladá pubertiačka spiaca v garzónke spolu s maminou.
"Nika, odpustila si mi, že som sa rozviedla s tvojim otcom?" spýtala sa ona.
"Mami, samozrejme! Hoci nie som nadšená z tvojho nového partnera, ale je to tvoj život." odvrkla so zavretými očami Nika.
"Vieš, som s ním šťastná...aj keď nie sme spolu stále...tvoja babina by to nikdy nepochopila..." uvažovala nahlas ona.
"Mami, babina je iná generácia, nerieš to! Si šťastná? Si! Ja som si po tých rokoch zvykla na to, že sa stretáš s Michalom a už to nechajme! Babina nemusí vedieť, čo za vzťahy máme. A už spi!!! Ja ráno vstávam do školy! "
O pár rokov....
"Mami, toto je Michal...neviem, či by si dokázala odpustiť mi to, že som opustila muža pre druhého, ale ja som šťastná...dokonale...nie sme zosobášení, žijeme vo voľnom vzťahu a Nike to nevadí. Pozdravuje ťa a posiela pusinu a kvety...a mami......prepáč mi to....že som nenašla odvahu povedať ti svoju pravdu do očí....môj bývalý muž mi nebol súdený do smrti....v dobrom aj v zlom....nie mami, takto by bol mojou smrťou....ale už veľa rozprávam...maj sa krásne a my zase prídeme...." vložila ona kvety do vázy, pohladkala fotku v rámiku a zapálila kahanček....matke na hrobe
