reklama

Čakanie na ňu...

Dnes som sa rozplakala, zrazu, ani neviem prečo...zostalo mi veľmi smutno na duši....a potom som mala smutný telefón od matky. Jej brat už upadol do agónie a pomaly odchádza....akoby moje telo vedelo, že sa niečo deje...plakalo...skôr ako sa to dozvedelo

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Do našej rodiny sa vkradol tieň tej v bielom..čo si berie ľudské životy a už ich nevracia späť....žijeme smútkom, strýko zomiera a mama sa ľaká na každé zazvonenie telefónu....to čakanie na tú smutnú správu, ktorá nezvratne príde každým okamihom, je desivá. To, že už si človek nevie rady. Že je zrazu bezmocný a prestáva byť vládcom nad životom....to čakanie nás robí mĺkvejšími...nespája, skôr rozdeľuje. Akoby sa každý bál prvý ozvať...myšlienky v sebe každý triedi podľa seba...tá nechuť vravieť blízkym niečo utešujúce, keď by to už nemalo význam...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vraví sa, že smrť je vykúpenie pre ťažko chorých....myslím, že tak isto aj pre všetkých naokolo, či už boli blízki, alebo vzdialení....akoby si po odchode duše vydýchli, že oni tu ešte sú...že je už tomu chorému lepšie, utešujeme sa takýmito rečami, aby sme ospravedlnili pred sebou ten výdych úľavy zmiešanej s bolesťou nad stratou...vždy strácame...taký je kolobeh...a ďalšie prázdne miesto v srdci....

Začínam sa mykať už aj ja pri každom zvuku mobilu...viem, čo raz v ňom začujem, ale aj tak sa toho obávam...človek je krehký, potrebuje plakať, veľa vyplakať zo seba...tak plačem, smútkom opantaná. Že spomienky ostanú...? Ale už sa toho človeka nikdy viac nedotknem...spomienky...kúsky, útržky okamihov, ktoré si ukladáme v neusporiadanom slede v sebe...tie smutné natlačíme naspodok, nech nie sú na očiach, či mysli....

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Smútok sa vkradol do celej rodiny...a oddelil nás neviditeľnými paravánmi vlastných myšlienok...neviem, či sa bojím smrti...asi viac toho smútku ostatných, ako ma zrejme v okamihu pohltí a vtiahne do seba...píšem to, aby som neplakala, aby som sa nebála....aby som zo seba vypísala.... slzy...

Alena Knoblochová

Alena Knoblochová

Bloger 
  • Počet článkov:  89
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Dospelá žena s dušou dieťaťa, ktorá nechce nejak dospieť...som paňou svojho času a na jeho zastavenie nepotrebujem ani dym z cigariet... ak zachytím volanie o pomoc, neviem povedať nie. Zbožňujem spln mesiaca a sny..moje, tvoje vaše...všetky.. Zoznam autorových rubrík:  PozberanéTak určitéééSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu