Smútok sú biele steny padajúce na teba, keď ležíš nepohnute v studenej posteli.
Smútok sú tikajúce hodiny, zlovestne ukazujúce minútový interval.
Smútok je tichý mobil, keď včera bolo neskoro.
Smútok je nedopovedaná veta na konci ulice.
Smútok je stečený vosk na obruse neskoro v noci.
Smútok je osamotený pohár na kuchynskom drese v zhasnutej kuchyni.
Smútok sú schyzofrenické dialógy v tvojich chorých ružových snoch.
Smútok sú nahé šaty schúlenej devy na dne sprchy.
Smútok je veľká diera v strede tvoje mysle.
Smútok je pretrhnutá hrádza emócií, ktoré sa prebudia ráno skôr ako ty.
Smútok sú stekajúce linky, tíško kresliace na plátna líc.
Smútok je sladká nevedomosť druhej polky zlomeneho srdca.
Smútok je klišé, ktoré si z frajeriny ukrývame na dno svojej duše...
Smútok si ty a tvoj dotyk, čo si zabudol vziať so sebou do minulosti...