Alena Knoblochová
Také Vianoce vám prajem, aké si sami želáte.
Nevedela som, ako všetkých svojich priateľov osloviť na tento asi najkrajší sviatok v roku, tak som im napísala blog. Aj tak som sa už riadne dlho neprejavila.
Dospelá žena s dušou dieťaťa, ktorá nechce nejak dospieť...som paňou svojho času a na jeho zastavenie nepotrebujem ani dym z cigariet... ak zachytím volanie o pomoc, neviem povedať nie. Zbožňujem spln mesiaca a sny..moje, tvoje vaše...všetky.. Zoznam autorových rubrík: Pozberané, Tak určitééé, Súkromné, Nezaradené
Nevedela som, ako všetkých svojich priateľov osloviť na tento asi najkrajší sviatok v roku, tak som im napísala blog. Aj tak som sa už riadne dlho neprejavila.
Ak je chuť a skvelá partia ľudí, dá sa spraviť toľko zaujímavých vecí....tak ako to skúsila a urobila skupinka mladých ľudí na západe Slovenska....
Ak by mi niekto pred pár rokmi povedal známe "všetky cesty vedú do Ríma" poviem mu, no a čo! Je tam toho, jedno staroveké mesto, čo bolo stredom sveta...hm, veď to, jedno tak strašne až nechutne slávne mesto...
Viem, že sa toho popísalo už veľa o Jožkovi Bednárikovi, ale mne nedá napísať takú svoju spomienku na neho, moju predstavu o ňom .....
Dnes, od rána, kam som sa pozrela, boli všade články a fotografie, dokonca aj zvukové záznamy z dní spred 45 rokov....smutné výročie, ktoré poznačilo životy mnohých ľudí, nielen umelcov, politikov, ale aj tých obyčajných...
Kto pobudol v Ríme a nenavštívil Vatikán, akoby ani nebol v Ríme. A to nemusí byť ani veriaci človek. Pretože Vatikán so svojou majestátnosťou, prepychom, okázalosťou, ale aj pýchou má čo ponúknuť každému človeku, ktorý sa zaujíma o histŕiu a kultúrne pamiatky.
Ostia - rekreačné mestečko neďaleko Ríma, kde k moru prebehnete aj bosí ( aj keď by som to neodporúčala). Kedysi však bolo pomerne významným prístavom. More opustilo slávne mestečko a Ostia Antica sa musela po dlhé veky ukrývať pod nánosmi blata.
Všetky plány často stroskotávajú práve preto, že boli plánované vopred. Je skvelé byť spontánnym a meniť plán počas jeho diania..veď život je plný prekvapujúcich okamžikov. O pocitoch, okamihoch sú dni, tie, ktoré za to budú stáť aj v spomienkach...
Tak...človek občas nevie naložiť so svojim časom a stane sa mu, že malá prestávka sa zmení na veľkú odmlku. Nechcem, aby ste si mysleli, že nechcem pokračovať v prechádzke po Ríme a preto rýchlo na nohy! Pokračujeme.
Rím...krásne mesto, plné skvostov, nádherných budov, pamätníkov, sôch, ulíc a fontán.... A zároveň plné žobrákov...sú všade, sú tichí ale aj hluční a dotieraví...sú to žobráci Ríma...akési kráľovstvo žobrákov..
Rím je nádherný a s odstupom času už ostávajú len tie krásne spomienky, už nohy nebolia a na únavu sa už dávno zabudlo. Tak hor sa, pokračujeme v prechádzke.
Rím, to mesto miest, sľubuje od prvého okamihu vtiahnuť nás do deja svojich veľkolepých tajomstiev a tešíme sa na každý jeho príbeh...mesto lesku a slávy...ale tiež aj biedy a kriminality...aj to je a bude Rím..
Všetky cesty vedú do Ríma....A aj moja dovolenka s priateľmi mala cestu do večného mesta, ako Rím občas voláme. Nie som žiadny veľký cestovateľ, ale chcem sa s vami podeliť o pár zážitkov, ktoré sme v Ríme zažili počas tohtoročnej dovolenky.
Bezohľadnosť vodičov na cestách?? Realita na cestách, ktorá prináša denne smutné správy na všetkých stránkach novín. Denne, alebo takmer denne sme vystavení konfrontácii s haváriami na cestách a čo je horšie, takmer vždy niekto prichádza o život.
Myslela som si, že 20.storočie bolo akymsi mostíkom na prekonanie zastaralého myslenia našich predkov a že 21.storočie je storočím, kedy sme už len a len pokrokoví, no hlboko som sa mýlila....čo sme si preniesli a čo ostáva asi hlboko zakorenené v životoch sú.... predsudky.
Myslela som si, že 20.storočie bolo akymsi mostíkom na prekonanie zastaralého myslenia našich predkov a že 21.storočie je storočím, kedy sme už len a len pokrokoví, no hlboko som sa mýlila....čo sme si preniesli a čo ostáva asi hlboko zakorenené v životoch sú.... predsudky.
Myslela som si, že 20.storočie bolo akymsi mostíkom na prekonanie zastaralého myslenia našich predkov a že 21.storočie je storočím, kedy sme už len a len pokrokoví, no hlboko som sa mýlila....čo sme si preniesli a čo ostáva asi hlboko zakorenené v životoch sú.... predsudky.
Nedávno som navštívila jedno malé mestečko, v ktorom mám veľa známych ešte zo strednej školy a náhodou mi do cesty vpadol jeden "kamarat", ktorého poznám od stredoškolských čias...nespoznala som ho, až prešiel , pretože sa trošku zmenil...jeho vlasy postriebrili šediny...napadlo ma, ako zvláštne sme sa spoznali a podvedome som stisla ruku svojmu priateľovi...
Veľmi často cestujem vlakom. Takmer každý týždeň a pomerne rada. Vždy si čítam alebo sa niečo učím a keď niekto pristúpi do môjho kupé, hneď s ním pristupuje aj moja fantázia....
Nikdy neviete, čo môžte od nich očakávať a vždy vás vedia poriadne zaskočiť. Tvária sa, že všetko je jedna veľká hra a aj sa tak správajú. Majú energie, že by s nimi nestačili ani jadrové reaktory držať krok....skákajúce a neustále na niečo zvedavé....detičky.