Také Vianoce vám prajem, aké si sami želáte.

Autor: Alena Knoblochová | 24.12.2015 o 7:52 | (upravené 24.12.2015 o 7:58) Karma článku: 3,96 | Prečítané:  386x

Nevedela som, ako všetkých svojich priateľov osloviť na tento asi najkrajší sviatok v roku, tak som im napísala blog. Aj tak som sa už riadne dlho neprejavila.

Takže vianoce...sú tri hodiny po polnoci, keď sa nečakane zobudím a uvažujem, ako vlastne tento rok napíšem vianočné želanie. Poviete si, bože to je taká blbosť, veď tých klišé je plný net, veď stačí niečo okopírovať, nejakú tú každoročnú vinšovačku zo seba vysúkať a capnúť na sieť, či do sms spolu so stromčekom, alebo nejakou inou vianočnou vecou. Neviem, nechcem byť za každú cenu originálna, ale nie, toto tento rok nesedí ku mne. Viete nechcem tu písať o tom,ako by sme si mali byť veľmi blízki k sebe, ako by sme sa mali veľa obijímať, ako by sme mali byť na seba dobrí, nemali sa toľko naháňať, že Vianoce nie sú len o darčekoch, či obžerstve..áno, áno. Toto všetko je pravda, ale ruku na srdce, toto by sme mali už dávno vedieť a robiť nielen cez vianočné sviatky...veď objať toho druhého môžme aj v októbri a nemusí mať ani sviatok, spomaliť môžme aj v pondelok, keď prídeme z práce. Zavolať sme mohli svojim blízkym aj predvčerom, nielen na vianoce...a darčeky? Všade sa predsa píše, že radosť si môžme spraviť hociktorý deň, potešiť sa darčekom, tak prečo si niečo nekúpiť, či inak urobiť radosť aj trebárs 11. apríla. Nechcem tu nejak viac rozpisovať, čo by sme mali, čo nie, počujem, že u nás dolu už moja mamina hrmoce s hrncami a je treba pomôcť s vianočným šalátom....niečo vám o nej poviem. Myslím, že je anjel. Taký, čo rozdáva darčeky a radosť každý deň. Skutočne. Ona totiž denne s niekym telefonuje. Doslova denne. Nie chvíľku ale celé hodiny. A nielen s jedným človekom. Každý deň jej totiž niekto zavolá. Každý deň volá a rozpráva sa so svojimi blízkymi a priateľmi. Dnes v noci som na ňu myslela...ona tie vianoce nevedomky dáva denne tým, ktorí sú na druhej strane aparátu. A nerozkladajú o nejakých ťažkých témach, len o bežných drobných ľudských starostiach a radostiach. Dáva ľuďom na  tej druhej strane pocit, že je tu pre nich. A ona tu skutočne pre nich je. Keď budem veľká, chcem byť ako ona. Nie vo všetkom, ale v tomto určite. Začínam sa priúčať. Ale teraz už musím ísť...tak ak ste si dočítali môj blog až sem, ďakujem vám a klobúk dolu. Veď nie som žiadna blogerka so zvučným menom,ani s krásnymi fotografiami, nevediem ťažké reči o dnešnom dianí ani ostré diskusie o politike. Som len jedna v dave, ktorá občas zastaví a necháva tú masu okolo seba len tak plynúť....krásne sviatky priatelia..

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Van Der Bellen jednoznačne vedie, chýba 1,2% hlasov

Predbežné výsledky napovedali, že Hofer voľby prehrá.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky a kam umiestniť televízor?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.


Už ste čítali?