Sylvia

Autor: Alena Knoblochová | 9.7.2013 o 21:11 | (upravené 9.7.2013 o 21:47) Karma článku: 5,81 | Prečítané:  495x

Pozberané príbehy žien...prečo o nich chcem písať? Je to akási vnútorná potreba, nutkanie...povedať nahlas, čo ostatní rozprávajú bez slov medzi sebou....

Sylvia sa nemala na čo sťažovať. Jej priateľ ju zbožňoval od prvej chvíle. Odkedy ju zbadal ako sladkú pätnástku pred istym klubom...začali spolu chodiť a Sylvike lichotilo, ako si ju ochraňuje a tisne vlastnícky k sebe. Konečne niekomu záleží na nevýraznej pubertiačke. Všade spolu chodili, mali takmer všetky záujmy spoločné a ona bola šťastná, že si takto ohromne rozumejú. Bol jej princom, ktorý ju strážil a ochraňoval. Čas plynul a oni sa vzali takmer okamžite po maturitách. Chceli spolu žiť a v tej dobe to inak nešlo, len po sobáši.

Mali spoločné sny a plány, do ktorých neskôr zapadali aj deti. No chceli si ešte trochu užiť spoločných chvíľ ako dvojica. Mali spoločných priateľov zo svojich športových aktivít a následne posedení v baroch. Sylvika bola veľmi spoločenská a každý ju mal rád. S každým si dobre vychádzala...no jej muž keď si trošku vypil, začal byť majetnícky voči nej a často sa až agresívne správal voči jej priateľom, ktorí sa s ňou len veľmi radi bavili...veď o nič nešlo.

Keď ju prvýkrát udrel, onemela údivom a rozplakala sa ako malé dieťa...on sa jej ospravedlňoval celú noc a hladkal ju a prosil o odpustenie, že už nikdy nič podobné neurobí. Že ho trochu viac vyprovokovala tým, ako sa bavila s jedným známym. Napokon to bolo všetko otočené na ňu a Sylvia mala pocit viny.

Otehotnela...zábava z jej strany trošku ostala s obmedzením, lebo nechcela už toľko športovať a ani vypiť si pivko potom. Muž ju doslova nosil na rukách a nikomu nedovolil, aby sa jej čo len dotkol niekto iný. Táto prílišná horlivosť jej však začala čoraz viac vadiť...a začínali aj večerno-nočné hádky. A zase facka!

A zase prosíkanie o odpustenie.

Prišlo dieťa...neskôr druhé...a život sa nejak výrazne nemenil...keď naň pozeráme s vtáčej výšky...niektoré veci človek rokmi berie automaticky...tie večné hádky, žiarlivostné scény, ktoré už majú na hony ďaleko od príjemného rytierskeho ochraňovania...to večné majetnícke správanie a následné facky, keď dojdú argumenty...Syvia sa rokmi cítila unavenejšia...a scény prešli z domáceho prostredia aj na verejnosť...priatelia zo začiatku aj skúšali zakročiť, no Sylvikin manžel sa ukázal ako poriadny hulvát a zúrivec, s ktorým nie je treba sa púšťať do roztržky...asistovala aj polícia...a zase ospravedlňujúce sms, že už sa to NIKDY nestane....

Rozbité taniere a neustále kontrolovanie telefónu, žiadna dôvera, takto nejak žila Sylvia...ale ľúbila ho, veď si tak rozumeli...kde sa stala chyba? Čo bude ďalej?

Kráča z práce a vidí, že už ju čaká...ako malé dievčatko, ktoré ešte rodičia musia čakať zo školy lebo sa oň boja....prečo sa ON bojí? A je to vlastne strach? Prečo ešte stále som s ním? Je to zvyk? Je to už len rutina? Takto mám dožiť?

Odpovie Sylvii snáď budúcnosť...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Van Der Bellen jednoznačne vedie, chýba 1,2% hlasov

Predbežné výsledky napovedali, že Hofer voľby prehrá.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky a kam umiestniť televízor?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.


Už ste čítali?