reklama

Rím. Deň štvrtý. Vatikán.

Kto pobudol v Ríme a nenavštívil Vatikán, akoby ani nebol v Ríme. A to nemusí byť ani veriaci človek. Pretože Vatikán so svojou majestátnosťou, prepychom, okázalosťou, ale aj pýchou má čo ponúknuť každému človeku, ktorý sa zaujíma o histŕiu a kultúrne pamiatky.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Štvrtý deň sme si takticky nechali len na jediné miesto v Ríme. Na tento maličký štát v meste - Vatikán. A tak sme si našli skvelý spoj metrom a za pár minút sme vystúpili na stanici Ottaviano. Odtiaľ je to k hraniciam Vatikánu pešo už len kúsok. Čím viac sme sa približovali k tomuto miestu, posvätnému pre kresťanov celého sveta, tým viac chudoby a biedy sa povaľovalo po zemi v podobe žobrákov a mrzákov. Človeku až srdce zovieralo, koľko ich tam bolo koncentrovaných. Niektorí plakali a prosili doslova na nohách okoloidúcich a niektorí len nemo hľadeli do zeme s plastovým pohárikom pri nohách. Celú cestu som držala v sebe slzy a smútok, aby som sa nerozplakala. Viem, že v mnohých prípadoch ide o falošných žobrákov a mrzákov, no aj tak to urobilo silný dojem, čo má byť účinkom. Ľudia takto na ulici veria, že im tí dobrostrdeční kresťania aspoň trošku pomôžu. Veď podľa ich viery je to ich povinnosťou........

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ale nechajme tieto úvahy a vráťme sa k Vatikánu. A tak sme si teda najskôr odpochodovali najdlhšiu radu na svete, ale na podiv to šlo pomerne rýchlo a bolo sa na čo pozerať. Námestie je prekrásne, a z časti ho trošku špatili lešenia, ktoré tam boli z dôvodu rekonštrukčných prác. Obelisk v strede je dôstojným strážcom a fontány po oboch stranách sú sviežim oživením tohto miesta.

Námestie obohnaté z dvoch strán stĺporadím je zdobené veľkým množstvom sôch. Až je neuveriteľné, že všetky sochy, ktoré sú súčasťou výzdoby, vytvoril jeden človek. 
Prejdeme detektorovou kontrolou a ešte nás čaká ďalšia kontrola, ktorú môžeme volať aj mravnou, pretože má na starosti zahalenie dám na tomto mieste. Slušnosť by mala každej napovedať, že hoci je vonku na odhalené ramená a krátke nohavice, či sukne, ale do takýchto chrámov sa zásadne chodí zahalene.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vstupujeme do samotnej baziliky znovu v dlhej rade a obdivujeme štyri brány, ktoré do nej vedú. Samotná bazilika je úchvatná a vyrazí dych svojou veľkosťou. Tu si človek uvedomí, aký je malý a ako tu chcel ktosi ukázať, že Boh nad nami je veľmi mocný. Ten obrovský rozdiel tu zrejme spôsobuje psychologickým efektom, že človek pocíti rešpekt a možno bázeň.

Vysoké steny a nedostižné stopy len podtrhujú ako ďaleko sme my, úbohí ľudkovia od božstva, ako ho vidí kresťanský svet. V samotnej bazilike je veľké množstvo náhrobkov mnohých osobností svojej doby, zväčša ide o pápežov a pár hrobov ukrýva aj panovníkov. A krásne sochy, na každom mieste sa ich vo výklenkoch nachádza niekoľko.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Obdivujeme ich a zároveň nám príde komické, ako je doslova zodratá noha sochy svätého Petra. Tá je z bronzu, ktorý bol pôvodne na streche Pantheónu. Rokmi, ba storočiami dotýkania sa tejto sochy sa mu doslova zodrala vrchná časť nohy a teraz je nutné odháňať odtiaľ návštevníkov, lebo zrejme by sa zodrala úplne.

Čo socha, to životný príbeh svätcov a apoštolov.

Chceme navštíviť aj samotnú kupolu a tak sa vyberáme na dlhú cestu do schodov, ktoré vedú až na samotnú strechu a ešte vyše. Časť cesty sa dá prejsť výťahom, ale zvyšok si už každý musí vyšliapať sám.

V polke cesty sa dá vojsť do kupoly zvnútra a je to neskutočný zážitok. Ľudia dolu sú menší ako mravce a až tu môžeme pochopiť veľkosť baziliky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A pokračujeme. Tých nekonečne veľa schodov nám však stojí za ten krásny výhľad a na vlastné oči vidíme, čo poznáme z mnohých fotiek a známych záberov.

Vatikánske svätopeterské námestie ako na dlani. Nezdržíme sa dlho, pretože pre mnohých je to už dosť vysoko a výška nerobí dobre podaktorým. Ešte pohľad do prekrásnych vatikánskych záhrad a ideme.

Schádzame s úžasným dojmom dolu a už sa nám ani tak nezdá byť tých schodov veľa. Ešte chceme pozrieť vatikánske múzeum a s ním aj Sixtínsku kaplnku.

Vstup do múzea je situovaný naokolo hraníc a tak musíme celý komplex budov obísť, aby sme mohli vojsť a pozrieť si jednu z najväčších zbierok kultúrnych pamiatok na svete.

K múzeu patrí aj krásny park. A potom už vstupujeme do samotného múzea. Nedá sa ani v krátkosti popísať, čo všetko obsahuje expozícia múzea, pretože zbierka exponátov je tak rozsiahla a tak rôznorodá, že by si každá časť zaslúžila samostaný článok. A ja nie som tak kompetentnou osobkou na to. Chcem vám len okom laika ukázať aké krásne veci ukrývajú tieto miesta a tak len v skratke môžem povedať, že sme s nemým úžasom a obdivom prechádzali zbierky starovekej kultúry, či už samotného Ríma, ale aj Grécka, Etruskej kultúry, kultúry Egypta a potom neskôr stredovekej kultúry. Fascinovali nás zbierky máp vterajšieho sveta, krásna zbierka obrovských gobelínov z výjavmi zo života svätých.

Čo nás však sklamalo, bol prístup personálu, ktorý nám doslova pred nosom zatvoril jednu expozíciu, pretože vraj je už hodina do zatvorenia múzea a tak ju nemôžeme vidieť. Buchli obrovskými dvermi a nám klepli zuby naprázdno. A tak sme sa teda svižným krokom pobrali do Sixtínskej kaplnky, a v duchu verili, že snáď ešte nebudú vyháňať.

Fotka slávneho Michelangelovho stopu je síce trošku rozmazaná, ale je to tým, že to bol tajný úlovok. Nesmie sa tam totiž fotiť, a v celej kaplnke je zvláštne akoby šero. A ešte sú tam platení ujkovia, ktorí pri zvýšenoej hlasitosti ľudí robia pssssst. Taká malá pikoška. A ako sme predpokladali, aj odtiaľto nás však onedlho vyhnali, že sa zatvára a tak sme sa trošku znechutení pobrali von.

A celkový dojem z tohto miesta? Tak, ako som už na začiatku povedala...trošku zmiešané pocity z toho aký prepych ukrýva tento maličký štát, koľko kultúrneho bohatstva a nielen kultúrneho je na každom metri predvádzaného, až človek nadobúda dojem, prečo a načo všetko toto. Na druhej strane ak by neboli tak mocní obyvatelia tohto mesta či už v minulosti, alebo teraz, tak by sa mnoho tej krásy možno ani nezachovalo.

Napriek zmiešaným pocitom to stálo za to a som rada, že sme mohli toto miesto navštíviť.

Pokračovanie.

Alena Knoblochová

Alena Knoblochová

Bloger 
  • Počet článkov:  89
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Dospelá žena s dušou dieťaťa, ktorá nechce nejak dospieť...som paňou svojho času a na jeho zastavenie nepotrebujem ani dym z cigariet... ak zachytím volanie o pomoc, neviem povedať nie. Zbožňujem spln mesiaca a sny..moje, tvoje vaše...všetky.. Zoznam autorových rubrík:  PozberanéTak určitéééSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu