Veľká noc očami dieťaťa

Autor: Alena Knoblochová | 7.4.2012 o 14:44 | (upravené 7.4.2012 o 15:08) Karma článku: 4,24 | Prečítané:  329x

Veľkonočné sviatky...sviatky jari. V kresťanskom svete najväčšie sviatky v roku. Dnes už trochu akoby na ústupe, no kedysi, keď som bola maličká, pozerala som na ne s úctou zvedavého dievčatka...

Moja rodina má hlboké katolícke korene a sviatky sa dodržiavali aj v hlbokom komunizme.

Zelený štvrtok...pre mňa ako dieťa to bolo hlavne o zelenom špenáte a o večnej hádke, koľko ho musím zjesť. Že sa večer muselo do kostola na "poslednú večeru" ma vtedy tak netrápilo. Páčili sa mi zvláštne obrady, ktorým som vtedy veľmi nerozumela, lebo keď som sa niečo spýtala, vždy ma ktosi zahriakol, že mám byť v kostole ticho. Tak som čušala a sledovala farárka ako zahaľuje kríž a zväzuje zvony...budú mlčať tri dni.

Veľký piatok...nikde na svete nie je omša a predsa večer pojdeme do kostola. Je pôst, takže žiadny salámik ani iné mäsko v ten deň nebolo, mne ako malej dievčinke to vyhovovalo, že nemusím nič jesť, hoci zrovna v ten deň by som mala chuť na niečo čo nemôžem. Je to ako naschvál. Večer sú pašie. Joj, nožičky ma bolia, pretože počas nich stojíme. Už sa dočahujem po mamine a chcem si sadnúť aspoň na klačadlo. Prísne na mňa pozrie, nech počúvam. O getsemanskej záhrade a lapení Ježiša, o predvedení pred piláta o bičovaní, všetko si v tej svojej maličkej hlávke premietam ako horor. Fantázia pracuje a mne je z toho do plaču, prečo to vtedy tí ľudia urobili.

Biela sobota... cez deň pôjdeme k hrobu pozrieť ježiška. Túto časť sviatkov mám ako dieťa najradšej, môžem sa toho studeného ježiška v hrobe dotknúť a som presvedčená, že to je on a že ako mi sľúbili, na trtí deň vstane z tohto hrobu práve tento ježiško. Trochu ma bolia kolienka, keď toľko kľačíme, ale nechcem byť zlou a tak sa teším, kým sa mamina domodlí a ja pôjdem k soche, pohladkať a pobozkať ju a dať peniažky do kovovej schránky. Večer veľmi dlhá omša, počas ktorej bohužiaľ driemem a nedokážem sa prekonať, pretože je až po západe slnka.

Veľkonočná nedeľa...dnes ideme do kostola, pretože Ježiško medzitým vstal z mrtvych a už neleží v hrobe. Ešte večer boli rozviazané zvony a hoci sa mám tešiť, že už je všetko ako má byť, oslavovať zmrtvychvstanie, nemám pocit, že je to v poriadku. Mne ten Ježiško akosi chýba v tom kostole a  hoci mi babina vysvetľuje, že je to len taká oslava toho, čo sa stalo pred mnohými rokmi, mám pocit, že ľudia to robili len tak naoko.

Veľkonočný pondelok .. znovu omša a potom strastiplné pretrpenie šibačov a oblievačov...keďže som ešte maličká, kúpať vo vani ma ako veľkú nesmú.

Sviatky končia a mne ostalo nejak veľa nezodpovedaných otázok v sebe..

Dnes ako dospelá si na ne postupne odpovedám a tvorím si svoj názor na všetko okolo sviatkov jari...hej, tak trochu prežitok, ale pre niektorých predsa len stále nedotknuté a najväčšie sviatky v roku...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Van Der Bellen jednoznačne vedie, chýba 1,2% hlasov

Predbežné výsledky napovedali, že Hofer voľby prehrá.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky a kam umiestniť televízor?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.


Už ste čítali?