Útek, len či správny...

Autor: Alena Knoblochová | 26.1.2012 o 20:36 | (upravené 26.1.2012 o 22:03) Karma článku: 4,68 | Prečítané:  386x

Sú rôzne životné príbehy....a svet nie je tak malý, ako si myslíme...stratiť sa môžeme aj doma...dokonca aj sami v sebe...to čo zostáva nedopovedané...to v nás...

"Otec, som tehotná...." zavolala medzištátnu linku, ktorú matku vyjde hodne peňazí, lebo otec je na opačnej strane sveta.

"Zlatko, ale to je prekvapenie....netušil som, že máš vážnu známosť..." reagoval zaskočene otec.

"..prosím ťa...sa netvár, ty ani nevieš, koľko mi je...." prežula svoju odpoveď ona.

"Zase nerob zo mňa nezaiteresovaného otca! Som na cestách, ale vy máte všetko, čo chcete." trochu rozčúlene odpovedá otec." Aha, asi preto ste s matkou už dva roky rozvedení." mrmle si pod nos ona.

"Otec....ja, vieš, ja by som chcela ísť za tebou....vravel si...že môžem, keď budem chcieť...ociiii, môžem prísť?"

"Noo...mohla by si, keď tak chceš...a je to pre teba bezpečné?"

"Božeee, ociii, veď som tehotná chvíľku!!"

"Tak dobre, dohodneme sa nabudúce, kedy chceš prísť, ano? A zariadim si to, aby som ťa mohol obskakovať....rátaj s tým, že tu je iný svet...Honkong je svet vo svete...."

"Ale ociii, neboj...mám 21...som už veľká..."

"A čo na to tvoj priateľ? Či pôjde aj on? "

"Oci...toto nerieš...prídem sama a dohodnime sa hneď teraz, chcem, čo najskôr prísť....vieš, chcem, oci, chcela by som tam s tebou istý čas byť,ano? Vieš....ja sa tu dusím...vieš,aká je mamina...a ostatní...potrebujem zmenu...prosím, pochop ma....ja, proste tu nechcem byť!!!!! Ociii...prosím...."

 

Papiere, doklady povybavované a o mesiac odlieta za otcom....doma nechala list pre maminu a ani slovom sa jej o svojej ceste von nezmieňuje...nik netuší, že je tehotná, len otec ďaleko v cudzom svete...možno zvláštne,ale ona to tak chce...a dokonca ani nádejný otec to netuší...netuší...pretože ani nebol jej stálym posledným partnerom...bola to len jedna uletená chvíľka, veď sú starí priatelia a jej vtedajší priateľ bol práve mimo...zvláštny trojuholník na pár dní....a ona zistí, že je v tom...čo robiť...premýšľa celé noci...nechce od nikoho pomoc či nejaké zľutovania...odíde ďaleko, kde nik nebude tušiť o jej živote nič...ani mama...nik...nechce a neželá si už tento život a svet...vie, že s otcom to bude ťažké, ale dôveruje mu...

 

Prejdú tri roky a jej dieťa - chlapec vyrastá v ďalekom svete, netušiac, že kdesi v srdci Európy je jeho veľká rodina...pre neho je rodina mama a ded. Ona si našla prácu a prediera sa v ďalekom svete s otcovou pomocou...keďže nechce prezradiť svoje dieťa, tají ho aj pred svojou matkou, keď jej občas zavolá....

 

A čas letí....po šestnástich rokoch sa odhodlá navštíviť svoju rodnú krajinu...prichádza, zmenená s vysokým, mladým chlapcom po boku, stále krásna a mladistvo vyzerajúca až všetky klebetné babky takmer padnú na zadok. Jasne, že ju okamžite poohovárajú,akého mladého chlapa si tá nepodarenica doviedla a po koľkých rokoch...no strašné...

Mama ju vyobijíma a dávno už je zabudnutý jej rýchly útek otcovi. Keď chlapca predstaví, ako svojho syna, mama sa rozplače. Chlapec nechápavo hľadí na plačúcu ženu a potom na maminu. Tá sa len trpko usmieva...vie svoje o živote s touto stvorou...držiavala ju nakrátko a dokonca jej chcela diktovať, čo má v živote robiť...a ona bola tou, čo povedala, že bez svadby nech ani na dieťa nepomyslí...

Teraz tu po dlhých rokoch plače a nesmelo obijíma svojho už takmer dospelého vnuka.....ona hladká mamu po vlasoch a nesmelo sa spýta na svojho bývalého priateľa....vraj začal veľmi piť po jej unáhlenom odchode a teraz sa fláka kade - tade, nerobí, len pomáha, kto ho zavolá...a jej "kamarát" a ozajstný otec jej syna....oženil sa...a postavil si tu dom...nie ďaleko, keď sa najedia, môžu sa prejsť, pozrieť po dedinke, ako sa zmenila......

Hej, zmenila sa...a mnoho vecí v nej....držiac sa so synom za ruky prechádzajú okolo pekného, upraveného domu...ona má pocit, že videla,ako sa za jedným oknom pohla záclona...zovrie ruku syna vo svojej, ale nič nepovie....už nie...a kráčajú ďalej...aj život pôjde ďalej

 

Čo vlastne chcela vidieť? Možno nič...možno len chcela, aby jej syn cítil svet, v ktorom bol počatý...nič viac....po mesiaci sa vrátili "domov"...za ded, do ďalekej krajiny...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Van Der Bellen jednoznačne vedie, chýba 1,2% hlasov

Predbežné výsledky napovedali, že Hofer voľby prehrá.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky a kam umiestniť televízor?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.


Už ste čítali?