Mladučká láska z internetu

Autor: Alena Knoblochová | 3.1.2012 o 17:24 | (upravené 4.1.2012 o 18:31) Karma článku: 2,85 | Prečítané:  264x

Sú chvíle, ktoré by sme chceli napraviť, sú okamihy, ktoré by sme chceli vrátiť späť....od čoho to závisí??? ..dajú sa vrátiť naspäť chyby, čo občas robíme?

Mala niečo cez pätnásť, keď si ho prvýkrát všimla u kamarátky medzi priateľmi na fb. Pohľadný chalanisko, zaujímavý, v profile skvelá fotka, asi z maturitného tabla. Prezerala si profil, vždy keď mohla a uvažovala, či neskúsi požiadať ho o priateľstvo. Nechcela sa na neho vypytovať svojej kamarátky, je to taká ukecaná buchta, určite by z toho robila vedu, minimálne. Tak to riskla a poslala žiadosť. Pár dní chodila na net takmer každú sekundu, ale nič sa nedialo. Až asi po trýznivom týžni predsa len jedného poobedia našla medzi potvrdenými žiadosťami aj tú od neho.

Takmer od radosti skákala. " No dobre, to by sme mali. Ale čo ďalej? Je kravina mu len tak napísať, čaaau ako sa máš? Nepopíšeme?"...dobrá haluz, takto by to vyznelo maximálne trápne. Zavolala teda na pomoc Vandu, kamošku, ktorá vie v takýchto veciach chodiť. Tá prišla s radami ako napísať si dvojzmyselný, duchaplný status, alebo rozposlať nejakú správu a náhodou aj jemu, alebo okomentovať jeho fotky v albume. Napokon zvýťazila posledná možnosť. Prezrela si jeho albumy a pár fotiek lajkla a okomentovala. Zase sa chvíľku nič nedialo. Až na tretí deň si všimla, že reagoval na jej komentár a napísal "hmm, diki". Nič svetoborné, ale potešilo. Tak zareagovala aj ona. A potom jej napísal zase on. Napokon jej navrhol, nech si píšu cez skype, je to predsa len súkromnejšie. Poslal jej adresu a potom si už nerušene písavali často dlho do noci.

Tešili sa jeden na druhého, keď prišli k počítaču, písavali si o všetkom. Veľa sa spolu nasmiali a častokrát riešili cez net aj problémy. Po polroku písania si dali rande a veľmi sa na seba tešili. Bolo to také, ako si predstavovali. Veľa sa obijímali, prechádzali po parkoch a uliciach, sadli si na zmrzlinu a večer si sadli pri kofolu do pizzerky. Bolo im spolu tak krásne a len čo sa rozlúčili a každý už sedel doma pri počítači, plánovali zase spoločnú akciu. Mesiace ubiehali a oni spolu chodili na stanovačky, pikniky, výlety, kedy sa im dalo, vtedy boli spolu. Skončili prázdniny a oni začali každý na novej škole. Ondrej ako vysokoškolák a Silvia ako stredoškoláčka vo vedľajšom mestečku.

Napriek obmedzenejšiemu času ich písanie neprestávalo, len nebolo už tak intenzívne. Ondrejovi noví kamoši sa mu občas smiali, že vôbec s nimi nežije a je stále vo svojom virtuálnom svete, že by mal občas s nimi niekam zájsť a zabaviť sa skutočne. Trochu mu to začalo vŕtať v hlave a tak o tom povedal Silvii. Zasmiala sa, že to je samozrejmé, nech sa ide zabaviť. Aj keď ju to trochu trápilo, ale nedala to na sebe poznať.

Život si šiel svojou cestou a Ondrej sa chodil s kamošmi baviť čoraz častejšie. Sisa mu vždy písala pekné správy aj keď bol vonku a on jej zase odpisoval. Chalani zase do neho rypli, že či mu píše jeho stíhačka a jeho štvalo, že je terčom ich žartov. Tak sa občas neozval. Z občas sa zrazu stávalo pravidlo. Silvia nechcela robiť na Ondra nátlak, tak len ticho čakala so stisnutým hrdlom, kedy sa ozve.

Ondra to aj trápilo, tak sa zase párkrát stretli a vyzeralo všetko v poriadku. Sisa zase veselo denne písala a Ondro občas napísal tiež. Vždy si našiel nejakú výhovorku, raz škola a veľa učenia, raz nejaká práca, stále niečo dôležitejšie ako ona. Už mu aj začínali vadiť tie jej správy, ale nedal to na sebe poznať. Proste nezareagoval. Boli dni, kedy sa jej neozval aj dlhšie a ona ich celé preplakala. Ale písať neprestávala, aspoň na dobré ráno a dobrú noc sa ozvala vždy....a to, ako ho veľmi ľúbi.

Čakávala na nete dlho do noci, či sa zapne a bývala čoraz smutnejšia. Všimli si to aj jej kamarátky a tak sa ju snažili rozptýliť. Vytiahli ju von, na diskotéku, nech netrčí stále sama pri kompe. Najskôr nechcela, ale Vanda ju zlomila a tak šla. Bolo to super, zase sa baviť, no trápilo ju, že sa Ondro neozýva. Ten si žil svoj vysokoškolácky život na intráku, kde sa pilo a zabávalo často až do rána. Nechýbali aj opité dievčatá, ktoré sa ráno budili s nimi v posteli.

Ondro si užíval a tajil svoj život pred Sisou. Nedalo sa však takto žiť, pretože jej esemesky ho už obťažovali a po každom pípnutí mu hnev vstúpil do tváre. Takmer raz rozbil v hneve mobil a tak sa rozhodol, že si to s ňou musí prediskutovať.

Napísal jej cez skype, že ich vzťah stagnuje a že už dlhšie uvažuje, že by ho mali ukončiť. Každý má veľa učenia a podobné bla,bla,bla. Silvia s rozbúšeným srdiečkom nemala odvahu co i len odporovať a tak súhlasila. Odstránili si z fb navzájom vzťah a vyzeralo, že bude všetko ok.

No nebolo. Silvike to začalo pomaly dochádzať a začala vystrájať ako zmyslov zbavená. Scény robila nielen doma, matke, ale aj v škole a dokonca aj Ondrovi na nete. Vypisovala mu nezmyselné statusy a odkazy, písala mu sms a na skype plakala, že to takto nechcela. Napokon si ju Ondro odstránil z priateľov a vymazal si jej číslo.

Silvia sa jedného dňa strašne opila. Takmer sa alkoholom otrávila.  Rozbila dopitú fľašu a nemo hľadela na črepiny.....

 

Nie, neurobila to, čo by sa aso od takej pobláznenej pubertiačky dalo očakávať...nepodrezala si žily. Proste tam zostala ležať a plakať. Tak ju tam našla mama.....

 

A čo bolo ďalej? Matka ju zaviedla k odborníkovi a ten jej takmer celý rok "zlepoval" dušičku. Bola to ťažká, namáhavá cesta. Veľa bolesti a krokov späť....ale napokon sa dalo povedať, že je v poriadku...

 

Jedného dňa si sadla k netu. Od dverí ju tíško pozorovala mama...otvorila si fb a prezerala bez akehokoľvek citového pohnutia profily. Jej známi jej písali statusy, ako sú s ňou, ako držia palce, bolo toho veľmi veľa. Nečítala všetko a ani okom nemrkla. Pozrela do profilu aj Ondrovi. Potom zavrela fb a zapla si skype.

Bol online. Okamžite zaregistroval, že tam je. Pozeral na jej fotku a uvedomil si, aký bol hlúpy...o čo prišiel a ako mu chýbajú jej krásne správy. Ako mu chýba ona. Nevedel, čo spraviť...či napísať. Napokon sa odhodlal a začal pisať.... "ahojky Silvika, som veľmi rád, že ťa tu vidím...viem bol som blbbec, keď som sa takto k tebe zachoval a veľmi ma to mrzí...ak by sa dalo všetko vrátiť späť, veľmi by som si to želal, chcel by som zase byť s tebou, veľmi mi chýbaš, ublížil som ti, no chcem ti to nejak odčiniť...prosím....odpusť mi....ľúbim ťa!!!!"

 

Klikol odoslať....a pri jeho správe zbadal točiť sa malé koliesko....Silvia sa odhlásila....

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Van Der Bellen jednoznačne vedie, chýba 1,2% hlasov

Predbežné výsledky napovedali, že Hofer voľby prehrá.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky a kam umiestniť televízor?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.


Už ste čítali?