Ľudské teplo

Autor: Alena Knoblochová | 12.11.2011 o 21:41 | (upravené 12.11.2011 o 22:05) Karma článku: 5,09 | Prečítané:  691x

Ľudské teplo...ten pokoj, čo vnáša ak je odovzdávané a prijímané obojstranne...objatie Keď chýba, tak to bolí, veľmi....

Bola maličké dievčatko, keď sa zrazu presťahovala z chalúpky od starkej, s ktorou spávala v kuchyni pri peci, do domu so studenou spálňou a naftovými kachľami, ktoré nikdy nevyhriali spálňu ako mali.

Plakala v noci a budila sa v uzučnej spálni na mokrý fľak pod sebou. Mama ju vtedy brávala do spoločnej postele a ona sa k nej pritúlila, aby čo najviac cítila teplo.

Roky plynuli, dievčatko vyrástlo a bolo veľké na nočné návštevy pod perinu k rodičom. Supla sa k mladšej sestričke do malej ohradky. Tlačili sa síce, ale aspoň cítila to teplo.

Rodičia kúpili väčší dom. Každý mal svoju izbu s vlastnou postieľkou. Dievčatko, ktoré už vyrástlo v slečnu, nemohlo si zvyknúť na samotu v noci. Sestrička si zvykla rýchlo na veľké súkromie a odmietala jej nočné prepady v posteli. Tak každú noc, s perinkou pod pazuchou a plyšovým macíkom chodila potichu k rodičom.

Mama sa jej vždy posunula a ona sa skrútila do klbka a tíško zaspala uspávaná tým teplom.

Roky bežia, keď človek dospieva, a slečne zrazu začalo byť trápne chodiť k rodičom. Preto sa naučila spávať pri nočnej lampe, ktorá svietila pri nej takmer celú noc. Rodičia to tolerovali len chvíľku, že ju to prejde...ale neprešlo. Skúšali jej lampu vždy zhasnúť, keď dúfali, že spí, no ona bola okamžite hore. Sedela celé hodiny v tme, zvierala v ruke macíka a hľadela po kútoch. Keď mala pocit, že už je dostatočne dlhá doba a rodičia spia, znovu zasvietila. Zvierala v náručí medvedíka, no on tak nehrial...len tu bol.

Roky plynuli. Dospela. Medvedík už dávno niekde zapadol prachom na povale, ale jej spánok bol rovnaký. Pomáhala si rôzne, liekmi, alkoholom, nočnými zábavami, len nech tá noc rýchlo prejde...noc bola tak zvláštna, zvláštne chladná....a dlhá.

Našla si priateľa. Noc čo noc zaspávala v jeho teplom náručí a znovu jej bolo dobre. Pochopila, že nevie byť sama, že musí cítiť to teplo, ľudské, možno tak obyčajné, ale pre ňu tak dôležité. Bol dôležitý. Bol prvý cudzí človek, ktorý jej znovu dával pocit istoty v noci...tej istoty, že ju tma nepohltí, že nepotrebuje lúč svetla, aby vyhrala boj s vlastnými démonmi...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Van Der Bellen jednoznačne vedie, chýba 1,2% hlasov

Predbežné výsledky napovedali, že Hofer voľby prehrá.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky a kam umiestniť televízor?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.


Už ste čítali?