Dievčatko

Autor: Alena Knoblochová | 3.11.2011 o 18:23 | (upravené 6.11.2011 o 9:11) Karma článku: 8,98 | Prečítané:  1214x

Kedy je človek pripravený na smrť? A je vôbec niekdy pripravený? Veriaci dúfajú v lepší posmrtný život, podľa zásluh...iní veria v návraty...reinkarnáciu...iní na nič. Koniec, prach...

"Mamička, porozprávaj mi, ako zomrela babička." ozvala sa tichučká žiadosť z nemocničného lôžka. Hanu, trhlo. Chytila bledunkú, drobnú rúčku svojej dcérky, ktorá svojimi príliš dospelými veľkými očkami pozerala do tých jej.

"Srdiečko, prečo to chceš vedieť?" snažila sa zakryť zúfalstvo Hana. "Mamička, chcem vedieť, či budem pripravená na tú chvíľu, keď odídem." odpovedalo dievčatko s pokojom v hlásku.

Slová z telíčka desaťročného dievčatka zneli desivo, ale tak samozrejme, že Hana len s obrovskou námahou zakrývala bolesť.

"Babička už mala vysoký vek, odišla, pretože prišla jej chvíľa. Odišla v tichu, a videla sa mi šťastná, boli sme okolo nej všetci." hlas jej preskakoval, keď to vravela. Pohladkala svoje dievčatko po holej hlavičke, úplne jemne a cez slzy sa jej usmiala do tváre.

"Mamička, a kedy je človek pripravený na smrť?" To slovo ostalo vysieť vo vzduchu ako meč. Hana mala pocit, že sa jej pomaly zabodáva do tela.

"Lásočka moja, na to človek asi nie je pripravený úplne nikdy. Smrť príde často nečakane." počúvala svoje slová,akoby zneli z cudzích úst. Zneli tak tupo, ako keď dážď padá na kovový predmet. Zvláštne, o čom všetkom sa už rozpráva so svojou malou dcérou. Samu ju to zaráža, ale vie, že nemajú veľa času a ona musí byť silná.

"Mamička, myslím, že ja som už pripravená. Tak, ako bola babička. Cítim sa šťastná. Si tu, pri mne. Sestrička Terka vravela, že z malých detí sa po smrti stávajú anjelici. Ja budem tým tvojim. Ano?"

 

Hana už dlhšie nevydržala a s plačom vybehla na chodbu.Sadla si na  zem a opretá o stenu plakala.

Jej dieťa, jej maličká odchádza a ona nič nezmôže....ach, ona nie je pripravená na jej odchod.

Musí jej to povedať. Bojí sa toho. Stráca silu.

 

Plakala možno desať minút, možno viac. Keď sa pozviechala, vošla znovu na izbu. Dievčatko malo hlávku na bok a Hana zatajila dych. 
Monitor ukazoval krivku srdiečka, jemne sa pohybovať. Spala. Sadla si vyčerpane na kraj postele a jemne hladkala modravú rúčku. Drobunká,ako ruka bábiky.

Hana driemala pri nej celú noc. Jej dievčatko sa však už neprebralo....tíško odišlo v noci bez jediného stonu, bez slova.

 

Bola pripravená

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Van Der Bellen jednoznačne vedie, chýba 1,2% hlasov

Predbežné výsledky napovedali, že Hofer voľby prehrá.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky a kam umiestniť televízor?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.


Už ste čítali?