Alena Knoblochová
Poďme ďalej....
Som nejaká unavená, frustrovaná, ustráchaná a tak trochu sklamaná...chcem zase čítať bezstarostné decká a ich svety..bez nádychu politiky
Dospelá žena s dušou dieťaťa, ktorá nechce nejak dospieť...som paňou svojho času a na jeho zastavenie nepotrebujem ani dym z cigariet... ak zachytím volanie o pomoc, neviem povedať nie. Zbožňujem spln mesiaca a sny..moje, tvoje vaše...všetky.. Zoznam autorových rubrík: Pozberané, Tak určitééé, Súkromné, Nezaradené
Som nejaká unavená, frustrovaná, ustráchaná a tak trochu sklamaná...chcem zase čítať bezstarostné decká a ich svety..bez nádychu politiky
Nevedela som, ako všetkých svojich priateľov osloviť na tento asi najkrajší sviatok v roku, tak som im napísala blog. Aj tak som sa už riadne dlho neprejavila.
Ak je chuť a skvelá partia ľudí, dá sa spraviť toľko zaujímavých vecí....tak ako to skúsila a urobila skupinka mladých ľudí na západe Slovenska....
Ak by mi niekto pred pár rokmi povedal známe "všetky cesty vedú do Ríma" poviem mu, no a čo! Je tam toho, jedno staroveké mesto, čo bolo stredom sveta...hm, veď to, jedno tak strašne až nechutne slávne mesto...
Takmer každá mladá žena, dievča sníva o skvelej budúcnosti, v úžasnom vzťahu a spokojnej rodinke...všetko sa začína svadbou...taká bývala často predstava ....realita je veľakrát iná...
Nedávno som na nete náhodou natrafila na zvláštny článok o dnešných teenegerkách, ktoré patria do komunít pro - ana, či pro mia. Zvrátená predstava o kráse mladých ľudí, ale keď sa pozriem vôkol seba, tak to skutočne takto je...skutočne vidím až varujúce množstvo mladunkých dievčat, ale aj chlapcov, ktorích váha pri výške okolo 164 - 170 cm nedosahuje často ani 43 kg. Šok! Ale nie je to vlastne žiadna novinka...bohužiaľ...s problémami anorexie a bulímie sa trápili aj ročníky matiek tíchto mladých ľuďí....
Príbehy o mužoch nepíšem často, ale iste aj oni si zaslúžia moju pozornosť...život píše príbehy na oboch stranách táborov...
Každý rok je to rovnaké...každý rok musia byť nejakí žiaci v poslednom ročníku, a niektorí v tom prvom...niekto začína a niekto končí...dnes o tých "nových"...
Viem, že sa toho popísalo už veľa o Jožkovi Bednárikovi, ale mne nedá napísať takú svoju spomienku na neho, moju predstavu o ňom .....
Dnes, od rána, kam som sa pozrela, boli všade články a fotografie, dokonca aj zvukové záznamy z dní spred 45 rokov....smutné výročie, ktoré poznačilo životy mnohých ľudí, nielen umelcov, politikov, ale aj tých obyčajných...
Môj ďalší príbeh je o mužovi...nech nie sú "pozberané" len o ženách, veď aj chlapi sa trápia...a veru nie málo...človek by si myslel, že len ženy vedia byť naivné...
Vraví sa ,že najhoršie v živote rodičov je, keď prežijú svoje vlastné deti...bolestná udalosť...sme cítiace bytosti, straty vždy bolia...vždy
Inka bude o dva dni oslavovať okrúhle narodeniny!! Bude sláviť.... niekde tam hore a tu dole v našich srdciach tých, ktorí ju poznali a nezabudli...koľko nás ešte je??? Kto si na ňu spomenie?
Ani neviem, ako sa mi to stalo a zrazu prišiel na mňa...neviem, smútok? Asi ten....zvláštne prázdno? Asi aj to...a ešte kúsok všeličoho iného...
Príbehy žien, o ktorých píšem, sa niekedy veľmi podobajú jeden druhému...a niekedy sa aspoň z časti v mojich príbehoch nájdu...sme si podobní, v dobrom aj v tom zlom...
Paulin príbeh je zase trošku staršieho dáta, takže ho poznám z druhej, tretej ruky...ak v ňom nájdete podobnosť, bude zrejme čisto náhodná..osudy ľudí sa častokrát tak podobajú...
Mladunká, tak trošku blbá, myslela si, že zmení chlapa aj svoj život....avšak zrelý muž nie je tou zárukou...nie vždy....
Leto, to nie je len dovolenka.....aj keď si ju zväčša spájame s ňou...takou pri mori, v horách, či v nejakej aqualandii...alebo na slovenský spôsob - na malte.
Pozberané príbehy žien...prečo o nich chcem písať? Je to akási vnútorná potreba, nutkanie...povedať nahlas, čo ostatní rozprávajú bez slov medzi sebou....
Pozberané príbehy žien...prečo o nich chcem písať? Je to akási vnútorná potreba, nutkanie...povedať nahlas, čo ostatní rozprávajú bez slov medzi sebou....